Quo vadis, digitál – Štefan Polgári

Aké si bol dieťa a ako si spomínaš na svoje detstvo v Dobšinej?

Na rozdiel od detstva vo veľkom meste, v Dobšinej boli obmedzené možnosti, ale bolo fajn vyrastať v prírode. Zaujímavosťou bolo, že sme mali internet, ktorý bol bez obmedzení a zadarmo dostupný až po štvrtej hodine.

V Dobšinej nikto nevedel nič o internetovom marketingu. To vlastne platí dodnes :D Všetko som si musel pozisťovať sám, lebo tam nebol nikto, kto by mi v tom vedel poradiť. Ďalšia výhoda bola, že v škole som sa naučil základy programovania a základy tvorby webu. Síce aktuálne neprogramujem, a de facto, som ani nikdy neprogramoval, ale už zaniknuté Gymnázium v Dobšinej mi dalo dobré základy z informatiky ako takej.

Po absolvovaní gymnázia si odišiel z Gemera na vysokú školu do Nitry. Sám si však povedal, že vysoká škola ti nedala veľa, prečo?

Na rozdiel od iných univerzít, nám tam nepredstavili veľa ľudí z praxe. Prax mali tí študenti, ktorí robili reálne projekty mimo univerzity, teda niečo navyše. Moja rada pre študentov je, že by som šiel päťkrát do 1. ročníka. Prečo? Z vysokej školy si odnesiete hlavne kontakty. Tak prečo ich nemať 5x viac? :)

S biznisom si začal už v mladom veku, kedy si v sebe objavil podnikateľského ducha?

Vždy som mal v sebe podnikateľského ducha. Jedna spomienka, na ktorú si pamätám je z detstva, keď som mal asi 7 rokov, kedy som predával v škole nálepky pokémonov.

Kúpil som si 10 nálepiek pokémonov za 20 korún. Zistil som však, že ak deťom chýba jedna nálepka, sú ochotné zaplatiť aj 20 korún za jednu. Takto som si na základnej škole rozbehol takú malú podnikateľskú sieť s pokémonmi. Fungovala dobre, až kým na to neprišla moja mama. Jedna spolužiačka totiž dva týždne nejedla desiatu, lebo si kupovala pokémonov. Po tomto mi mama zobrala všetky peniaze a zrušila toto podnikanie.

V 17 rokoch si už mal portfólio 350 webových stránok. S akými webovými stránkami si začínal?

Mal som portfólio 350 webov s pôžičkami. Prvé webové stránky som začal robiť počas školy. Potom som už riešil prvé weby o mobilných hrách a pozadiach na mobil. Na to, že sa niekedy sťahovali pozadia na mobil z internetu, si ešte pamätníci spomenú. To boli prvé komerčnejšie veci, na ktorých bola reklama a niečo som na nich zarábal.

V Dobšinej prevádzkuješ Múzeum mobilov, ktoré upútalo pozornosť aj svetových médií. Dosť nezvyčajná aktivita, prezraď nám, ako toto múzeum aktuálne funguje?

Niekedy pred 10-15 rokmi som robil recenzie na telefóny ako redaktor, čo ma veľmi bavilo. V jednom momente som po rokoch hľadania objavil na Bazoši zbierku telefónov. Šlo približne “len” o 1000 kusov. Zbierku som si kúpil a postupne ju rozširoval.

V Dobšinej som mal kanceláriu, kam som chodil pracovať. Šlo o priestor, kde som mal aj foto komoru na vyvolávanie čiernobielych fotiek. Tú som spolu s otcom prerobil na malé múzeum, ktoré sa postupne rozširovalo.

Foto: Štefan Polgári

Aktuálne je múzeum v hybernačnej fáze, lebo už nebývam v dome, kde sa nachádzalo. Bolo by dobré ho v budúcnosti premiestniť a prevádzkovať viac komerčne, ako je to dnes. Napríklad preniesť celú zbierku mobilov do Bratislavy alebo do Prahy, kde by sa dala urobiť k múzeu aj kaviareň. Urobiť z tohto múzea populárnu turistickú vec by si však vyžadovalo ďalšie aktivity, na ktoré, žiaľ, nemám čas.

Čo najradšej robíš, keď nepracuješ?

Mojím najväčším koníčkom je počítač. Ľudia hovoria, že by radi šli na dovolenku alebo na turistiku. Ja svoj čas rád trávim za počítačom. Tak isto mám dielňu, kde vyrábam rôzne hračky, malý nábytok a podobne. To je pre mňa tiež relax.

Foto: Štefan Polgári

Ktorú vlastnosť si na sebe najviac ceníš?

Cením si na sebe, že hrotím veci. Je to výhoda aj nevýhoda, že neustále musím niečo robiť. Neustále musím niečo vymýšľať, niečo pushovať a neviem oddychovať. Snažím sa robiť projekty, ktoré by tu inak neboli a prinášajú svetu nejakú pridanú hodnotu.

Dognet si spoluzakladal pred zhruba 10 rokmi s agentúrou Visibility, ako vtedy vyzerala vaša spolupráca? Prečo ste sa rozišli? 

Vo Visibility vtedy hľadali affiliate manažéra a mali už Dognet vymyslený; volalo sa to Dognet, mali logo k projektu, web, draft zmluvy. Dokonca mali už aj zakúpené krabicové riešenie od Post Affiliate Network, ktoré máme doteraz. Hľadali niekoho, kto bude robiť affiliate manažéra a starať sa o chod siete. Problém bol v tom, že po pár mesiacoch som riešil celú sieť - aj obchod a iné záležitosti, ktoré som robiť nemal. 

Vzišlo to z mojej strany - už som nechcel pokračovať v spolupráci, aká bola nastavená v tom čase. No rozišili sme sa v dobrom. Doteraz sa stretávam s Radom Rohaľom a s Jurom Saskom. Často spolu riešime aj biznisové veci.

Rozišli sme sa s tým, že každý mal od toho iné očakávania. Oni nechceli ustúpiť od svojich podmienok a nakoniec svoj podiel predali môjmu aktuálnemu spoločníkovi, Mišovi Hradilovi. Odvtedy podielovo fungujeme v Dognete ja a Mišo. Ten je tichý spoločník, ktorý pomáha pri strategických veciach, ale do exekutívy nezasahuje vôbec.

Prečo si sa rozhodol práve pre affiliate marketing a ako si sa k nemu dostal?

V minulosti som prevádzkoval som svoje portfólio webov, ktoré som monetizoval hlavne cez Google AdSense. Neskôr som prišiel na to, že existuje affiliate marketing a pustil som sa do toho.

Na svoje webové stránky som si umiestnil rôzne formuláre, aby som mohol získavať provízie z predaja. K affiliate marketingu som sa dostal zo strany publishingu. A  získané know-how, ktoré má publisher, je veľmi podobné tomu, čo má druhá strana, tzn. affiliate manažér alebo správca kampane.

Affiliate marketing bol logickým krokom k ďalšej monetizácii mojich projektov. Potom som sa tomu začal v Dognete venovať viac, práve zo strany affiliate managera.

Aký je dôvod, prečo by si firmám odporučil affiliate marketing? Pre aký typ firiem sa to oplatí najviac?

Dognet je zameraný na ecommerce affiliate. Ide o affiliate marketing, ktorý je primárne určený pre e-shopy.  

Odporúčal by som ho každému, kto už má maximálne využité ostatné kanály, teda má dobré PPC, SEO, UX … skrátka má už všetko dobre zvládnuté. Vtedy je affiliate dobrým krokom, ako získať ďalší kanál v rámci reklamného mixu.

Nie je to žiadny game changer. Je to niečo, čo vie zvýšiť počet objednávok o 10-15%. Ale iba vtedy, ak je e-shop už kúsok väčší. Nad affiliate marketingom by nemali ani len premýšľať začiatočníci. A to hlavne preto, lebo traffic a výkonnosť affilate programu robia publisheri. Tí sami určujú, akú kampaň budú propagovať. Rozhodujú sa podľa značky, podľa konverzného pomeru, známosti a dôvery. 

Na trhu sú k dispozícii tisíce kampaní, ktoré môže publisher použiť. Nielen z Dognetu, ale aj z iných sietí alebo samostatných programov. Publisher si sám vyberá kampaň a keď ho nezaujíma inzerent, tak si ju nevyberie. Preto je affiliate vhodný skôr pre už známejšie značky a e-shopy. 

Nad affiliate marketingom sa odporúčam zamýšľať až vtedy, keď má človek e-shop, ktorý vybaví aspoň 1000 objednávok mesačne. Prípadne aspoň vyššie stovky. Vtedy to už má zmysel.

Najlepšie fungujú retail segmenty ako nábytok, elektro, zdravie, móda, krása a podobne. Ak má niekto aj relatívne veľký e-shop a predáva veľa vecí, nemusí mu to zákonite vždy pri affiliate marketingu fungovať. Pre segment musia existovať publisheri, ktorí by e-shop propagovali. Bez nich budú výsledky nulové. 

Ak máte e-shop a chcete riešiť affiliate marketing, treba sa poradiť priamo so sieťou. Teda napísať k nám do Dognetu alebo do inej siete, ktorá sa vám páči. Obchodníci sa tomu určite budú radi venovať.

Dognet je najznámejšia affiliate sieť na Slovensku. Koľko ľudí tvorí tím Dognetu? Na základe čoho si vyberáš ľudí? V marketingových kruhoch je o tebe známe, že si do svojho tímu rád vyberáš hrotičov. Čo je pre teba v rámci firemnej kultúry najdôležitejšie?

Aktuálne je nás v Dognete 18-19 ľudí na full-time. Dvaja kolegovia sú v Prahe a v súčasnosti k nim hľadáme tretieho. V Chorvátsku máme jedného kolegu. V Bratislave máme skoro celý tím, vrátane developerov a country manažéra pre Maďarsko.

A k ľuďom - nemám rád tých, ktorí o veciach radšej rozprávajú, ako ich robia. Ľuďom vo firme dôverujem a nerobím mikromanažment. Teda, sa o to aspoň snažím.

Raz sa mi to vypomstilo. Každá manažérska poučka hovorí, že kým to funguje a firma rastie, tak treba ľudí nechať tak. To som urobil, ale nebolo to úplne správne riešenie. Po odchode jedného kolegu sme zistili, že to nefungovalo, aj keď to podľa čísel vyzeralo v poriadku.

Najdôležitejšia je pre mňa vo firemnej kultúre otvorenosť - hneď povedať človeku, čo si myslím a aký je problém. Musíme si všetko povedať ihneď a niečo s tým ďalej robiť. Nikdy nikomu reálne nepomohlo niečo zadržiavať alebo premlčať.

Na pohovoroch dokonca odhováram ľudí, aby k nám šli pracovať. Nakoniec ľudia, ktorí k nám nastúpili, hovoria, že to nie je až také zlé, ako som im hovoril. Ja im poviem to najhoršie, čo sa u nás deje, ak sa im to nepáči, idú inde. Nechcem, aby prichádzali o svoj čas, ale takisto ani my. Týka sa to hlavne nedorozumení, kedy si niekto predstavoval niečo iné. Na to nemá nikto priestor. Teda, nemal by mať. 

Foto: Dognet

Spolupracujete s vyše 900 e-shopmi. Nedávno ste vydali knihu: 55 tipov a návodov pre úspešný e-shop. S kým si na nej spolupracoval a ako vznikol nápad na túto knihu?

Knihu pripravilo 50 autorov a logicky vyšla z radu kníh, ktoré sme už vydali. Povedali sme si, že ešte sme nerobili knihu pre e-shopy ako také.

Pripravili sme už knihy pre publisherov, pre blogerov alebo marketérov, tak sme urobili knihu aj pre e-shopy. Uvedomil som si, že na našom trhu v súčasnosti podobné knihy vôbec neexistujú. Jedinou výnimkou je kniha (pozn. redakcie: E-shop od nápadu po úspech) od Martina Krupu z ui42, avšak kniha sa rýchlo vypredala a nerobila sa dotlač.

S mojím systémom práce a procesmi som vedel novú knihu relatívne rýchlo vydať. Dokonca aj s dobrými nákladovými číslami. Spravili sme ju preto, lebo ma baví vydávať knihy. Knihy nemajú najlepší obchodný model, ale stratoví na tom nie sme.

Vydávanie kníh vnímame ako dobré pre Dognet, pre kolegov a aj pre všetkých autorov, ktorí sa na knihách podieľajú. Všetky knihy vydávame preto, lebo je to vec, ktorá by inak na trhu nebola. Ak by som to nehrotil, tak by tie knihy neexistovali.

Pravidelne sa venuješ aj vzdelávaniu ľudí. Publikuješ marketingové knihy, organizuješ meetupy, robíš rozhovory a podcasty, prednášaš na školách. Vnímaš odovzdávanie svojich znalostí a skúseností z praxe ako svoj prínos pre komunitu?

Nerobil by som to, ak by som to nevnímal ako prínos pre ostatných. Baví ma prednášať na školách. Chvíľu som chcel byť aj učiteľom marketingu, ale potom som od toho upustil.

Odovzdávanie know-how je pre mňa prirodzené. A tými rokmi praxe už pre mňa nie je problém natáčať rozhovory či robiť iné ďalšie publikačné veci. Vidím, že naše knihy sú populárne, aj HotDognety sú populárne, aj hodiny, ktoré prednášam, majú zmysel. Takže, prečo to nerobiť?

V roku 2018 si založil Ecommerce Bridge, nedávno si so svojím tímom začal tvoriť aj podcast Ecommerce Bridge UPDATE. Prečo práve podcasty?

Každý týždeň počúvam veľa podcastov, keďže šoférujem tak 7-8 hodín týždenne. Je to forma tvorenia a distribúcie obsahu. Ecommerce Bridge má vlastný podcast z rozhovorov, no tvoríme aj týždenný novinkový podcast UPDATE.

Robíme to hlavne preto, aby sme doručili obsah cieľovej skupine tak, ako to očakáva a chce. Preto tvoríme aj videá, a nielen podcast. Každému vyhovuje niečo iné.

Ako sa súčasná spoločensko-ekonomická situácia dotkla tvojich podnikateľských aktivít?

Po zlatých rokoch 2021 a 2020, kedy ecommerce rástol a všetko bolo skvelé, sme teraz dostali tak trošku reality check. Veľa vecí popadalo nielen nám, ale aj celému ecommerce. Máme nejaké očakávania, ale aj skeptické prognózy. Dotklo sa nás to tak, že sieť už nerastie tak ako minulý alebo predminulý rok. Musíme viac myslieť na náklady a celkovo rozmýšľať triezvejšie.

Čomu momentálne venuješ najviac času? Aké sú tvoje najbližšie biznis ciele a plány?

Venujem sa hlavne Dognetu a Ecommerce Bridge. Za posledný mesiac som si uvedomil, že skôr ako otvárať ďalšie veci, by bolo treba veci aj uzatvárať. Mám teraz takú uzatváraciu fázu na 2-3 mesiace. Chcem si nejaké veci dokončiť doma, stabilizovať v Dognete, a až potom zase začať vymýšľať niečo nové.

Chcel by som viac rozbehnúť Ecommerce Bridge a Dognet, to sú moje hlavné priority. S Filipom Kunom pripravujeme projekt - AddMention, ten však ide exekutívne úplne mimo mňa.

Okrem toho, by ma bavilo byť aj offline a začať podnikať v oblasti turizmu a ubytovania. Zatiaľ som s tým ale ešte nezačal. Chcel by som to robiť iba v našom regióne, teda v okolí Dobšinej a Vlachova, kde bývam, ale tam to nie je také úplne jednoduché.

5 inšpirácií Štefana Polgáriho:

Popravde, nemám nejaké osobnosti, ktoré by som nejak pravidelne sledoval. Nemám ani nejaký vzor. Viem, že to môže byť inšpiratívne, ale nejak tomu neholdujem.

Podľa mna v marketingu treba sledovať tému všeobecne: Twitter a Facebook, LinkedIn. Nie je to o tom, sledovať len jedného človeka, ale byť v obraze. Sledujem jedine Števa Eiseleho, lebo pozerám Formulu 1.

Nedávno som začal počúvať podcast Piatoček od SME, čo nie je marketingová vec, ale ja popri šoférovaní toho veľa počúvam.

Dlhodobo počúvam podcast Klik od SME, ktorý vychádza každý týždeň v sobotu a je o technológiách. Ten by som odporúčal každému z marketingu, lebo tam riešia napríklad aj sociálne siete, ale aj technológie ako také. Vo všeobecnosti však nemám nič také špeciálne, čo by mi zmenilo život.

Lovebrand je len vyjadrenie toho, ak má niekto rád nejakú značku. Pre niekoho je lovebrand Audi, pre niekoho Martinus a pre niekoho Tesco. Každá značka robí, resp. by mala robiť všetko preto, aby bola pre svojich zákazníkov lovebrandom. Nie preto, aby ním len “bola”, ale preto, aby bola úspešná.

Asi môj otec, pri ktorom som si až po rokoch všimol, že je praotec “hrotenia”, ktoré robím už roky. On, keď niečo robí, dá do toho všetko. Nie je nejak súťaživý, to vôbec. Ani nie je extrovertný, ale skrátka, keď niečo robí, ide na hranu. Vždy je na stole len to, “kedy to spraví”, kedy to bude dokončené a kedy to bude fungovať. Vôbec sa nerieši, či to bude dokončené, funkčné alebo opravené. Je to len otázka času, kedy sa to podarí. Je to dobrý mindset.

Tak pristupujem k veciam aj ja. Keď už niečo začnem, “hrotím to”. Seba, ľudí, situácie … všetko :) A keď niečo nejde, viem, že keď to “vyhrotím”, je len otázkou času, kedy to bude OK a vyrieši sa to.

Tak isto ma naučil, že ak spravíš svoje úprimné maximum a niečo nevyjde, nemusíš sa trápiť. Lebo si tomu dal všetko. Tým sa riadim celý život – robím v každom momente to najlepšie, čo v tom danom okamihu môžem. Preto chodím cvičiť alebo na angličtinu. Neznášam to, ale musím. Lebo je to to najlepšie, čo môžem v ten daný moment urobiť. A že sa mi nechce? A ako veľmi, no to ma neospravedlňuje.

„Done is better than perfect", je super krédo, ktorým sa tiež riadim. Marketing nie je jadrová fyzika. Ak chce človek niečo vyskúšať, tak to treba skúsiť. To najhoršie, čo sa ľuďom môže stať je, že maximálne na to obetujú pár hodín života.

Netreba sa nad všetkými vecami príliš zamýšľať. Ak si myslíte, že je to možné, tak to spravte. Bodka. Choďte do toho a urobte to. Netreba sa ničoho báť. Nikdy neviete, kde vás aký projekt zavedie. Aj keď bude neúspešný, aj pád na hubu je krok vpred :)"

Hovorí sa, že sa treba sústrediť na jednu vec, laser focus a podobne. Ale mne viac vyhovuje mať tých vecí viac, hoci nie až toľko, ako v minulosti. Je to pre mňa ako strieľať pingpongové loptičky do prázdna a čakať, ktorá sa vráti. Pri viacerých je vyššia šanca na úspech. Je to lepšie, ako sa roky pripravovať na jeden nadhod, udrieť loptičku a ona sa nevráti.

Preto som v minulosti robil, a robím aj teraz, viac vecí naraz. Takto ma to baví.

Článok pripravila redakcia WhitePress®